OCHRANA PRÍRODY A PORIADKU
Stráž prírody je orgánom riadeným a koordinovaným organizáciami ochrany prírody (Štátna ochrana prírody SR a správy národných parkov). Mnoho ľudí si ju zamieňa s lesnou strážou, poľovníckou (nesprávne nazývanou poľovná) strážou, prípadne rybárskou strážou, poľnou strážou, no tieto zložky alebo samosprávne subjekty majú zverené určité verejno-mocenské oprávnenia, aby si sami dokázali "chrániť svoj majetok a záujmy". Existuje aj väzenská a justičná stráž, a v zákone aj vodná stráž. Pri týchto a stráži prírody ide len o verejný záujem a je to kontrolný orgán dodržiavania zákona, ktorý má rozsiahle oprávnenia, ale aj povinnosti. Vo vyspelých krajinách sú obdoby stráže prírody zaradzované medzi bezpečnostné zbory štátu, keďže sa jedná prakticky o "policajtov v prírode". Policajný zbor SR totiž nemá kompetencie riešiť tieto priestupky, ale na druhej strane, jeho špecializované útvary (tzv. enviropolícia) vyšetruje trestné činy proti životnému prostrediu a tieto zložky spolu musia preto úzko spolupracovať, rovnako ako so Slovenskou inšpekciou životného prostredia, ktorá je orgánom ochrany prírody špecializovaným na riešenie priestupkov a iných správnych deliktov na úseku životného prostredia.
Úloha stráže prírody je kontrola dodržiavania zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Tak, ako na území obce alebo mesta funguje obecná polícia, ktorá sa venuje špecifickým porušeniam zákonov v mestskom prostredí, stráž prírody dohliada na dodržiavanie zákonov na úseku ochrany prírody a krajiny, no tak v prírodnom ako aj v mestskom prostredí (najmä ochrana drevín - výruby).
Člen stráže prírody má pri plnení úloh vo svojom obvode pôsobnosti (= keď je v službe) v princípe oprávnenia zisťovať, požadovať vysvetlenia a informácie od každého, zhotovovať dokumentáciu, vstupovať na pozemky a do stavieb, zastavovať dopravné prostriedky, za určitých podmienok prehľadať dopravný prostriedok a batožinu, zisťovať totožnosť osôb a taktiež uložiť blokovú pokutu za priestupok na jeho úseku, avšak aj mnohé všeobecné oprávnenia vyzvať osobu, aby upustila od akéhokoľvek protiprávneho konania a množstvo povinností - základnou je vykonávať kontrolu a riešiť každé porušenie alebo odovzdať inému príslušnému orgánu. V konkrétnych prípadoch môže použiť donucovacie prostriedky alebo zbraň, teda na tomto úseku by mal byť schopný vysporiadať sa aj s nebezpečnými páchateľmi (spravidla takí, ktorým ide o všetko a priestupok na úseku ochrany prírody a krajiny je len podružný).
Väčšina oprávnení ale aj povinností ma konkrétne špecifiká a podmienky a rozsah určený právnymi predpismi, preto člen stráže prírody musí veľmi dobre ovládať nie len zákon č. 543/2002 Z. z., ktorý kontroluje, ale aj ďalšie právne predpisy a vyhlášky, najmä tie, ktoré upravujú jeho postupy pri rôznych úkonoch (zákon o priestupkoch, trestný zákon, správny poriadok..), ale musí taktiež dobre poznať územie, keďže stupne ochrany a podmienky ochrany môžu byť určené rozhodnutiami, nie základnou zákonnou úpravou.
Najväčší problém v rámci chápania postavenia stráže prírody nastáva z dôvodu delenia na profesionálnu stráž prírody a dobrovoľnú stráž prírody, keďže slovo "dobrovoľnú" evokuje, že sa jedná o akýchsi pomocníkov. Jediný rozdiel medzi týmito však je, že kým profesionálni členovia stráže prírody plnia úlohy v rámci pracovného času v pracovnoprávnom vzťahu k organizácií ochrany prírody, kdežto dobrovoľní členovia plnia úlohy spravidla po pracovnej dobe a počas víkendov, keďže počas pracovnej doby majú iné zamestnanie alebo úlohy (napr. aj ako zamestnanci orgánu ochrany prírody). Dobrovoľní členovia sa taktiež riadia rozpisom služieb a dostávajú za plnenie úloh cestovné náhrady rovnako ako zamestnanci v súlade s osobitným predpisom. Majú úplne rovnaké postavenie, oprávnenia ale aj povinnosti. Stať sa členom stráže prírody popri nejakom inom zamestnaní teda obnáša veľa štúdia a veľkú dávku organizácie času, keďže výkon je časovo náročný, nikdy nie je isté, kedy skončí služba (zákrok sa niekedy môže predĺžiť na niekoľko hodín aj do nočných hodín) a zároveň je s výkonom spojená miera rizika (pytliaci, kriminálnici pohybujúci sa spravidla lesnými cestami atď.).
Ďalší problém je v nejednonej rovnošate naprieč jednotlivé územia a taktiež v zákonnej povinnosti byť označený len odznakom na viditeľnom mieste, preto sa môže stať (i keď by to nemalo byť bežné pravidlo), že člen stráže prírody je v občianskom odeve. Členovia stráže prírody nosia zbraň viditeľne rovnako ako iné bezpečnostné zložky a nie je to na "strašenie", ale z taktických a praktických dôvodov. Pri členovi stráže prírody vie páchateľ predpokladať, že je ozbrojený, i keď by zbraň mal skryte a tomu prispôsobí svoj útok. Sekundy, ktoré sú potrebné na úspešné vykonanie služobnej streľby však môžu byť rozhodujúce. Príslušníci Policajného zboru SR, alebo aj SBS majú viditeľné zbrane z toho istého praktického dôvodu a rovnako v podmienkach SR našťastie nie je bežné, že sú obeťami útokov so zbraňou.
Súčasným trendom pri výkone stráže prírody je používanie telových kamier a kamier vo vozidlách, aby sa zamedzilo akýmkoľvek pochybnostiam o oprávnenosti, zákonnosti alebo adekvátnosti zákroku, ale aj ako dôkazný prostriedok v rámci ďalšieho konania, keď osoby podajú vysvetlenie a následne sa snažia ho zmeniť. Taktiež použitím informačného systému člen stráže prírody eviduje svoje úkony, píše správy o udalostiach a záznamy spôsobom, ktorý znemožňuje následné machinácie. Stráž prírody je teda kontrolovanejšia ako iné zložky, práve aj z dôvodu, že jej aktivizácia a profesionalizácia nastala až v posledných rokoch a v jej radoch sú určite pozostatky nezákonného výkladu úloh a postupov, ako aj osôb, ktoré majú tendencie svoje postavenie zneužiť. V rámci stráže prírody je nulová tolerancia k porušovaniu predpisov a členovia skladajú sľub. Pri jeho porušení sú vyvodzované dôsledky.
Ak je osoba riešená strážou prírody za porušenie zákona, nejedná sa o osobnú motiváciu daného strážcu ale o plnenie jeho zákonnej povinnosti a ak by sa spreneveril tejto povinnosti, nemá jeho pôsobenie v stráži prírody žiadne opodstatnenie, keďže na tento účel bola zriadená a dopĺňa celý systém orgánov vymáhajúcich právo v životnom prostredí. Bez stráže prírody nie je možné efektívne fungovanie, nakoľko jej nefunkčnosť musí byť kompenzovaná inými orgánmi, ktoré na to nie sú ani personálne vybavené, ani nemajú potrebné oprávnenia a v správnom konaní sa funguje len na základe podnetov, ich obsahu a s odstupom času od spáchania skutku, čo má minimálny preventívny účinok.
Historicky sa stráž prírody dostala na okraj záujmu a po prechode pod ŠOP SR sa profesionálni členovia stráže prírody stali poslednými v hierarchii tejto organizácie a boli využívaní na "manuálnu prácu v území", ktorá je síce nevyhnutná, avšak tým sa dostali primárne úlohy na okraj záujmu. Taktiež sa tým zmenili kritériá výberu pracovníkov, kedy sa od nich nevyžaduje bezpečnostné alebo právne vzdelanie, ale prírodovedné alebo lesnícke vzdelanie a spôsobilosti na práce s nástrojmi na manažmenty (píly, krovinorezy). Strážca ako pracovná pozícia sa teda na míle vzdialila funkcii člena stráže prírody a existujú územia, kde je len 1 profesionálny člen stráže prírody (spravidla koordinátor) a ostatní členovia sú dobrovoľní, teda vykonávajú činnosť mimo pracovných dní popri iných úlohách. Tým vzniká veľký časový priestor bez výkonu a sťažuje sa tým spolupráca s inými orgánmi. Stráž prírody vykonáva aj zisťovania pre orgány vykonávajúce štátny dozor alebo konanie.
V každom území je určený koordinátor stráže prírody, ktorý spracováva príslušnú agendu (schvaľuje rozpis služieb atď.) a na územie SR je určený hlavný koordinátor stráže prírody na ŠOP SR, ktorý by mal zjednocovať spôsob výkonu strážnej služby naprieč územiami a metodicky usmerňovať ostatných koordinátorov a členov stráže prírody.
Stráž prírody podľa nás vyžaduje reformu, ktorá ju transformuje na riadnu zložku na odhaľovanie protiprávnej činnosti na úseku životného prostredia, ktorú ľudia evidujú v území a ktorá sa dopĺňa s ostatnými zložkami, aby vytvárali efektívny celok. Na ten účel je treba zvyšovať kvalitu na úkor kvantity a nastaviť interne jednotné vnímanie a chápanie, aby úlohy dané zákonom neboli len na papieri a aby bola organizačná štruktúra jednotná a priamočiara a aby z jej radov boli vylúčené osoby bez akýchkoľvek výsledkov a činnosti.
Členovia OPAP
22. január 2024